Základy streľby

1. ÚVOD

Človek objavil luk asi tak, že si všimol silu, ktorou sa dokázal vyrovnať ohnutý konár. V období asi 35 000 rokov pred našim letopočtom, používali naši predkovia primitívne zhotovené luky a šípy na lov menších zvierat. Luk a šíp sprevádzal človeka počas celej histórie. Používal sa ako lovecká zbraň, ale hlavne ako zbraň vojakov. Písomné doklady o použití luku nachádzame najmä v Malej Ázii. Najlepšími lukostrelcami boli v tom čase starí Skýti, ktorí si pomocou vojenských oddielov lukostrelcov podmanili mnoho národov a tak prispeli k rozvoju lukostreľby v období staroveku. Nesmieme zabudnúť ani na starých Grékov, ktorí urobili z lukostreľby svoj národný šport a lukostreľba sa stala jednou z hlavných disciplín starovekých olympijských hier.
V období stredoveku vynikali lukostreleckými schopnosťami hlavne Turci a ostatné národy Východu. Na neúspechu križiackych výprav sa v nemalej miere podieľala aj streľba z luku. Vynikajúcimi výrobcami lukov boli Sasi. Ich luky mali nie veľmi pekný vzhľad, ale boli veľmi silné a na kratšiu vzdialenosť aj veľmi presné a priebojné. Viac ako iné národy, používali luky obyvatelia Anglicka, kde bola vydaná aj prvá známa učebnica lukostreľby, ktorá vyšla počas vlády Henricha VIII. V tomto období bolo povinnosťou každého občana cvičiť sa v streľbe z luku. Na americkom kontinente boli po stáročia neprekonateľnými majstrami lukostreľby Indiáni.
História modernej lukostreľby sa začala písať v Spojených štátoch po skončení občianskej vojny. Bratia Thompsonovci mali ako vojaci porazenej armády Konfederácie zakázané nosiť zbraň. Aby si mohli niečo uloviť, neostávalo im nič iné, iba sa naučiť strieľať z luku. V roku 1879 založili Národnú lukostreleckú organizáciu (NAA), ktorá je v dnešných časoch organizáciou združujúcou lukostrelcov na území spojených štátov. V roku 1931 sa uskutočnila v Poľsku prvá medzinárodná lukostrelecká súťaž. Poľsko, Československo, USA, Anglicko a Rusko sa stali zakladateľmi medzinárodnej lukostreleckej federácie FITA. Športová lukostreľba však nemala štandardné medzinárodne platné pravidlá. Tieto boli prijaté až v roku 1972 a lukostreľba bola znovu zaradená na program letnej Olympiády. Na Slovensku nastal rozvoj lukostreľby po II. svetovej vojne. V roku 1958 vznikol prvý lukostrelecký klub vo Viničnom, nasledovali Čierna Voda, Košice, Bratislava, Štrba, Kežmarok, Liptovský Mikuláš a iné.
Súčasní lukostrelci používajú úplne iné náradie, ako sa používalo v minulosti. Šíp vystrelený z moderného luku letí rýchlosťou väčšou, ako 100 km/h. Luky sa vyrábajú z moderných materiálov a ich používanie nie je vôbec jednoduché. Táto príručka by mala dať potrebné základy všetkým, ktorí sa zaujímajú o tento krásny šport.

2. LUKOSTRELECKÝ VÝSTROJ

2.1. LUKY

Luky sa skladajú z troch základných častí:

• ramená
• madlo
• tetiva

Ramená zabezpečujú samotné vymrštenie šípu z luku. Madlo slúži na uchopenie luku. Tetiva spája konce ramien.
V súčasnosti sa luky delia na dva základné druhy:

Zvratný luk

Zvratné luky v sebe kombinujú rýchlosť, účinnosť a eleganciu. Tieto luky sa niekedy nazývajú aj "olympijské", pretože len tento typ lukov sa používa na olympiáde. Konce ich ramien sú zahnuté dopredu, čím sa docieli väčšia výmetná sila. Vyrábajú sa z moderných kompozitných materiálov a ich prednosťou je vysoká rýchlosť vystreleného šípu, ako aj dobrá stabilita v okamihu výstrelu. Väčšina strelcov na Slovensku používa práve tento typ luku.

Kladkový luk

Kladkové luky sú moderné stroje na streľbu šípov. Používajú sa prevažne na poľovanie. Tieto luky sú charakteristické tým, že sila náťahu nerastie lineárne. Kladky na konci ramien spôsobujú, že kým na začiatku náťahu sila lineárne narastá po preklopení kladiek poklesne na polovicu maximálnej hodnoty. Na šíp tak pôsobí dlhší čas maximálna sila a šíp má vyššiu výstrelnú rýchlosť. Sú veľmi presné a silné, avšak niekedy dosť komplikované luky. Neodporúčajú sa úplným začiatočníkom. Na Olympiáde nie sú povolené. Na majstrovských súťažiach sú hodnotené v zvláštnej kategórii. Sú veľmi populárne najmä prostredníctvom rôznych akčných filmov. Ich zosúladenie s inými časťami výstroja je dosť náročné.

2.2. ŠÍPY

Šípy sa v súčasnosti vyrábajú z viacerých druhov materiálov, pričom každý druh má svoje výhody aj nevýhody:

Materiál	Výhody	Nevýhody
Drevo	nízka cena, malá hmotnosť	krátka životnosť
Dural	dlhá životnosť	možnosť pokrivenia
Laminát	nízka cena, nezničiteľnosť	vysoká hmotnosť
Karbon	malá hmotnosť, vysoká presnosť	vysoká cena, krehkosť

Pre začínajúcich lukostrelcov je vhodné používať duralové šípy, pre menšie deti sú na začiatok vhodné aj drevené, alebo laminátové.

Šíp vo všeobecnosti pozostáva z týchto častí:

 

hrot

telo šípu /driek/

pierka

končík

Výber šípov je zložitá záležitosť, je viazaný na silu luku a dĺžku náťahu. Je vhodné poradiť sa s odborníkmi.

 

2.3. PRÍSLUŠENSTVO

Lukostrelec potrebuje k streľbe aj iné príslušenstvo medzi ktoré patria:

Chrániče predlaktia:

Väčšinou sa vyrábajú z kože a nasadzujú sa na predlaktie ľavej ruku, ktorú chránia pred úderom tetivy.

Tulce:

Slúžia na nosenie šípov.

Opierka šípu:

Slúži na odsadenie šípu od madla.

Zakládka:

Na zakládku sa položí šíp pred natiahnutím luku.

 

 

Chrániče prstov:

Sú rozmanitých tvarov a nasadzujú sa na tri prsty pravej ruky, ktoré chránia pred otlakmi.

Zameriavač:

Slúži ako muška a pripevný je na luku.

Okrem toho sa používajú: stabilizátory/ na stabilizáciu luku počas výstrelu/, klapačka /kontrola náťahu/, cucáčik /pre správne uloženie tetivy/, stojan na luk, merítko na tetivu atď.

2.4. TERČOVNICE A TERČE

Terčovnica musí spĺňať niekoľko základných požiadaviek. Musí mať dostatočnú hmotnosť, aby sa nárazom šípu neprevrátila, alebo aby ju nezvalil vietor. Nesmie poškodzovať šípy a šípy nesmú prelietavať cez ňu. V súčasnosti sa požívajú tieto materiály:

• hobra
• polystyrén
• kartón
• lisovaná slama

Skladbu terčovnice je možné vidieť na obrázku:

Na okraji terčovnice sú umiestnené drevené dosky. Medzi nimi sú pláty hobry, polystyrénu alebo kartónu. Celá zostava je stiahnutá železnými roksormi s narezanými závitmi. Minimálne rozmery sú 60x60cm. Odporúčaná hrúbka min.20 cm.

 

Terče sa pripínajú na terčovnicu a sú to väčšinou papierové archy. Sú päťfarebné a rôznych priemerov. Pokiaľ nestrieľame na pretekoch a ani sa na ne nechystáme, je jedno, čo máme na terči nakreslené. Je však potrebné, aby samotný terč nebol zhotovený z príliš tvrdého papiera, pretože šípy, vystrelené zo slabších lukov by sa mohli od terča odraziť

 

2.5. VÝBER LUKU

Výber správneho náradia patrí k veľmi dôležitým činnostiam pred začatím samotného tréningu športovej lukostreľby.
Výber luku vyplýva z dvoch zásadných otázok:

• Aký dlhý mám náťah
• Aký silný luk budem schopný zvládnuť

Ak máme dlhšie ruky a tým aj dlhší náťah vyberieme si dlhší luk. Ak je však luk príliš dlhý, nevyužijeme jeho energiu. Druhým extrémom je, ak je luk príliš krátky, pretože ho budeme naťahovať s takou silou, ako keby sme naťahovali luky dva. Pre nás je najvýhodnejšie zvoliť si zlatú strednú cestu. Pre 170 cm vysokého človeka sa dĺžka náťahu pohybuje od 27 do 29 palcov a vhodná dĺžka luku je 66 až 68 palcov. U detí sa tieto hodnoty znižujú priamo úmerne s výškou. Sila luku pre dospelého začiatočníka by sa mala pohybovať od 28-37 libier ( 13-17 kg), u detí nie je vhodné začínať s lukom silnejším ako 22 libier (10 kg).

3. ZÁKLADY STREĽBY

3.1. DESAŤ STUPŇOV KU ZLATEJ

Keďže stred lukostreleckého terča má žltú farbu, nazvali sme desať základných úkonov desať stupňov ku zlatej.

1. Postoj

Postoj musí byť prirodzený, nohy sú rozkročené v šírke ramien. Spojnica chodidiel smeruje pod stred terča. Luk držíme voľne v ruke a relaxujeme.

2. Umiestnenie prstov na tetive

Umiestnime tri prsty na tetivu, pričom ukazovák je nad koncom šípu a ostatné dva prsty pod ním. Tetivu jemne zavesíme na prsty podľa obrázka.

 

3. Uchopenie luku

Pri samotnom naťahovaní luku by mal tlak na ruke, ktorou držíme luk pôsobiť medzi palcom a ukazovákom. Samotná ruka by mala byť natočená pod uhlom 45 stupňov.

4. Pozícia ramien

Úroveň oboch ramien by mala byť približne v rovnakej výške. Lakeť treba natočiť tak, aby nezavadzal tetive

5. Náťah

Postoj musí byť vyrovnaný, ramená musia byť čo najnižšie. Luk sa naťahuje pomocou chrbtových svalov.

6. Ukotvenie

Tetiva by sa mala dotýkať špičky nosa a brady, pričom ukazovák je umiestnený pod bradou.

7. Držanie

Počas držania natiahnutého luku je potrebné udržať priamu líniu.

8. Mierenie

Mušku zameriavača musíme vidieť v strede terča, tetivu musíme vidieť v strede madla tak, ako je to na obrázku. Ak nám šípy lietajú doprava, zasunieme zameriavač, ak nám lietajú hore, posunieme zameriavač tiež hore.

9. Výstrel

Počas ukotvenia tetivy pod bradou jemne uvoľníme prsty pričom stále mierime na terč. Uvoľnená ruka pôjde automaticky dozadu a ruka v ktorej držíme luk dopredu

10. Ukončenie výstrelu

Základom úspechu je neprestajne mieriť a nespúšťať oči z terča, kým ho šíp nezasiahne.

 

3.2. LUKOSTRELECKÉ DESATORO

Nikdy !!!
 

1.Nikdy nestrieľaj lukom bez šípu, môže to spôsobiť jeho poškodenie a tvoje zranenie.
 

2.Nikdy nenechaj strieľať tvojim lukom niekoho, kto má dlhší náťah, ako ty.
 

3.Nikdy nenaťahuj luk pokiaľ sa nepresvedčíš, že pred terčom ani v bezprostrednej blízkosti za ním nikto nie je.
 

4.Nikdy, ani pre zábavu nepoužívaj nič iné ako tvoj šíp pri streľbe. Môžeš si nenávratne poškodiť luk.
 

5.Nikdy nestrieľaj do vzduchu. Šíp preletí aj niekoľko sto metrov stratí sa nám z dohľadu a môže nikoho zraniť.

 

Vždy !!!
 

6.Vždy skontroluj všetky šípy či nie sú prasknuté, alebo ináč poškodené. S poškodenými šípmi nikdy nestrieľaj.
 

7.Vždy po tréningu luk pozorne prekontroluj, hlavne uchytenie ramien.
 

8.Vždy naťahuj luk len vtedy, ak máš zamierené. Predčasný výstrel môže byť pre tvoje okolie veľmi nebezpečný.
 

9. Vždy pred prvým výstrelom skontroluj, či máš správne založenú tetivu a či táto nie je poškodená.
 

10.Vždy rešpektuj rady skúsenejších strelcov.

 

3.3. PSYCHICKÁ PRÍPRAVA LUKOSTRELCA

Tréning a bezchybné opakovanie výstrelu vytvárajú v nás návyky, ktoré si môžeme ľahko vo vedomí zafixovať. To nás robí schopnými správne strieľať neopakovať tie isté chyby, pretože vieme spoznať pocit, ktorý sme pri nesprávnej činnosti zažili, naopak správnu činnosť si zapamätáme a postupným opakovaním v našich predstavách sa činnosť nervových dráh a následná činnosť jednotlivých svalových partií zautomatizuje. Prvým stupňom procesu duševného zobrazovania je umožniť pomocou nášho podvedomia vykonať počas dňa pretekov väčšinu natrénovaných vecí automaticky. To umožňuje nášmu vedomiu zaoberať sa vecami, ktoré priamo so streľbou z luku nesúvisia, teda vytvoriť si duševný obraz. Stupeň, ktorý je možno individuálne v oblasti duševného obrazu dosiahnuť, umožní výrazné zlepšenie výsledkov.
Tento proces sa dá vylepšiť. Ďalším krokom je vybudovanie si tréningového stereotypu tak, že svoju snahu upneme na čiastkové tréningové ciele. Tréning môže spotrebovať veľmi veľa času, a tak zlá kvalita tréningu môže spomaliť očakávaný vývoj výsledkov. Lukostrelec má čas na dosiahnutie aximálnych výsledkov počas svojho života obmedzený úrovňou psychických a fyzických dispozícií. Počas tohto obmedzeného obdobia nie sú väčšinou k dispozícii optimálne podmienky na tréning. Čo teda robiť, aby bol tréning kvalitnejší?
Odpoveď znie, že počas tréningu je potrebné používať svoje vedomie na sústredenie sa a jednotlivé pocity a myšlienky si vštiepiť do podvedomia neustálym a kvalitným opakovaním jednotlivých prvkov streľby. Počas súťažnej streľby toto umožní realizovať automatický proces, t.j. pohyby, ktoré si naše podvedomie zapamätalo a vedomie strelca sa môže zaoberať myšlienkami, ktoré mu umožňujú dosiahnuť optimálny stav z hľadiska koncentrácie. Racionálne využívanie vedomia a podvedomia v kombinácii s kvalitnou fyzickou prípravou umožní strelcovi dosahovať lepšie výkony, ako iba s pomocou fyzickej prípravy. Dosiahnuť optimálnu psychickú pohodu počas súťaží, je možné viacerými pôsobmi, pričom je potrebné zamerať sa na začiatok súťaže:

• Prvým spôsobom je absolvovať čo najviac pretekov, čoho dôsledkom je, že strelec si nakoniec ani ako na pretekoch nepripadá.
• Druhým spôsobom je vystrelenie niekoľkých sád šípov tesne pred pretekami ( v ten istý deň), aby sa strelec uistil, že všetko je v poriadku.
• Ďalším spôsobom je streľba takého množstva šípov, že správna technika streľby sa stane dominantnou a počet chybných šípov vystrelených v tréningu je porovnateľný s počtom chybných šípov vystrelených počas pretekov v optimálnej psychickej a fyzickej pohode.
• Posledným a veľmi účinným spôsobom je zahrnúť do duševného nácviku návyky z tréningu, ktorý sa konal počas obdobia, keď strelec nebol v optimálnej psychickej pohode. Samotná nervozita sa dá na tréningu simulovať, je to však trochu zložité. Jedným spôsobom je napríklad vykonanie niekoľkých prudkých fyzických cvikov a potom počas zosilneného búšenia srdca snažiť sa strieľať.

3.4. TESTOVANIE LUKU

Správne zosúladené náradie je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim streľbu. Mnoho strelcov nevenuje tejto skutočnosti dostatočne veľkú pozornosť a podľa toho ich výsledky aj vyzerajú. Existuje niekoľko spôsobov testovania. My si ukážeme ten najzákladnejší.

 

TESTOVANIE PODĽA POLOHY ŠÍPU V TERČI

Tento spôsob testovania je základným spôsobom. Vyrovnávajú sa ním vertikálne, ako aj horizontálne výkyvy šípu počas letu. Je vhodný na základné otestovanie luku a po ňom by malo nasledovať dôslednejšie testovanie. Testuje sa do prázdnej terčovnice zo vzdialenosti 3 m. Šíp vystrelíme rovnobežne so zemou do terča. Podľa sklonu šípu v terči opravíme polohu lôžka na tetive. Ak je končík šípu v terči nižšie ako hrot, posunieme lôžko vyššie. Ak je končík vyššie, posunieme lôžko nižšie. Ak je šíp posunutý doprava musíme vysunúť opierku ak je doľava musíme ho zasunúť. Pri posúvaní opierky dávame pozor, aby sme veľmi nevybočili z osi luku. Postupným skúšaním sa dostaneme ku skoro ideálnej polohe.

4. ZÁKLADNÉ LUKOSTRELECKÉ DISCIPLÍNY

4.1. Terčová lukostreľba

Terčová lukostreľba patrí k základným disciplínam športovej lukostreľby. V tejto disciplíne sa strieľa na pevne určené vzdialenosti. Muži strieľajú zostavu 144 šípov na vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 metrov, ženy strieľajú na vzdialenosti 70, 60, 50 a 30 m. Na každú vzdialenosť sa strieľa 36 šípov v sadách po 3. Strelec má na vystrelenie troch šípov 2,5 minúty. Tieto zostavy sú tzv. olympijské, pretože sa strieľajú na olympiádach, ako kvalifikácia pretekárov na postup do finále. Vzdialenosti 90 a 70 metrov u mužov a 70 a 60 metrov u žien sú tzv. dlhé vzdialenosti, ktoré sa strieľajú na terč priemeru 122 cm. Ostatné vzdialenosti sa strieľajú na terč priemeru 80 cm.

 4.2. Poľná lukostreľba

Poľná lukostreľba sa vyvinula z klasickej poľovačky a hoci sa dnes už nestrieľa na živé zvieratá, mnoho poľovníckych atribútov v tejto disciplíne ostalo. Lukostrelci obyčajne v skupinách po štyroch prechádzajú traťou kde sú v teréne umiestnené terčovnice a označené stanovištia, odkiaľ sa má strieľať. Tento okruh sa obchádza dva krát , pričom pri prvom okruhu strelci nepoznajú vzdialenosti. Pri druhom okruhu sú vzdialenosti už známe. Táto disciplína sa strieľa väčšinou v členitom teréne.

 4.3. 3D lukostreľba

Ako sám názov napovedá strieľa sa v teréne na trojrozmerné makety zvierat v „životnej“ veľkosti. Vzdialenosti sú neznáme a na zasiahnutie zvieraťa máme len jeden pokus. Boduje sa : komora 10 b , okolie komory 8b , zásah 5b . Strieľa sa väčšinou dva kolá po 12 rôznych zvierat vo viacerých kategóriách podľa typu luku.